Výsadkové vznášadla v Sovietskom a Ruskom námorníctve Časť 2.

29.11.2014 17:43

Projekt 1206.1 Muréna (Trieda Tšaplija) 

    Trieda Tšaplija bola trieda stredných dopravných vznášadiel ,využívaných Námorníctvom Ruskej Federácie. Táto trieda bola predĺženou verziou triedy Kalmár (Označenie NATO: Lebeď). Tieto vznášadlá boli postavené ako náhrade triedy Gus. Prvý prototyp bol postavený v lodeniciach v meste Feodosia v roku 1982. Druhý prototyp bol postavený v roku 1987. Do roku 1990 bolo postavených cca. 10 kusov. Podobne ako trieda Kalmár mohlo toto vznášadlo byť nasadené na lodiach triedy Ivan Rogov. Rampa sa nachádzala na prednej strane vznášadla. Tak isto ako trieda Kalmár bolo toto vznášadlo ozbrojené ,ale ozbrojenie bolo silnejšie. Ozbrojenie tvorilo protilietadlové delo AK-230 alebo AK-630 ráže 30 mm ,ďalej výbavu tvorili raketomety 9K32 Strela 2 alebo 9K34 Strela 3. Možným vybavením bol taktiež dva guľomety NSV ráže 12.7mm a dva granátomety AGS-17 Plamja ráže 40 mm. Trieda Tšaplija bola postavená pre pohraničnú stráž ,ktorá hliadkovala pozdĺž rieky Amur a Usuri na hraniciach s Čínou.  Do roku 1995 boli tri kusy zošrotované. V roku 2003 odkúpilo Námorníctvo Južnej Korei 3 kusy tohto vznášadla. V roku 2014 zaujala ponuka NJK a požiadala o výrobu troch modernizovaných vznášadiel Muréna-E. 
    Veľkosť bola pre plavidlá tejto triedy štandardizované na: dĺžka 31 metrov , šírka 14.8 metrov. Pohon zabezpečovali dve plynové turbíny PR-77 o sile 4000 koňských síl. Turbína umožňovala dosiahnúť rýchlosť až 50 uzlov (93 km/h). Akčný rádius tvoril 190 Km. Vznášadlo dokázalo odniesť 1 tank a 80 členov pechoty ,alebo 25 ton materialu a 180 pešiakov. 
 
                                                     Trieda Tšaplija 

Projekt 12321 Džejran (Trieda Aist) 

    Trieda Aist bolo prvé  veľké sovietské dopravné vznášadlo. Dizajn vznášadla vznikol v Lodeniciach firmy Almaz ,ktorá sa nachádza v Leningrade. Výroba sa uskutočnila od roku 1970 do  1985. Trieda Aist bola veľkostne približne veľká ako britská SR.N 4 (Civilné vznášadlo). Ruský názov pre toto vznášadlo bol Malý desantný korľabr na vzdušnoj poduške. Produkčná doba trvala cca 6 kusov za 4 roky. Vznášadlo začalo byť sťahované z výbavy po páde ZSSR. Šesť kusov zostalo vo výbave Námorníctva Ruskej Federácie ,ale tieto vznášadlá boli silne upravené. Vznášadlá zostali vo stavoch Severomorskej flotily. Modernizáciu tvorili špecialné filtre ,ktoré znižovali koróziu spôsobenú slanou vodou. Tri vznášadlá série 700 ( 700 ,730 a 722) zostali vo výbave Severomorskej flotily a zo série 600 (609 ,610 a 615) boli presunuté do Kaspického mora. Vznášadlo 609 sa zúčastnilo v roku 2002 cvičenia v Kaspickom mori. 
    Trieda Aist bola ťažko ozbrojená. Výzbroj tvorili dva protilietadlové dvoj-kanóny AK-203 ráźe 30 mm ,ďalej raketomet 9K32 Strela-2 v prevedení "štvorča" a 2x PK-16 vystreľovač na protiradarové prostriedky. Vznášadlo bolo dlhé 47 metrov a široké 17.8 metra. O pohon sa starali dve plynové turbíny Kuznecov NK-12MV o sile 9600 hp. Turbíny dokázali pohánať vznášadlo na rýchlosť 70 uzlov (130 km/h). Akčný rádius bol 120 námorných míľ (220 km). Vznášadlo dokázalo uniesť 80 ton materialu ,alebo 4 tanky PT-76 a 50 pešiakov, 2 stredné tanky a 200 pešiakov alebo 4 obrnené transportéry a 100 pešiakov. 
                                                                  Trieda Aist 
*Mirenc*