Neznáme armády Európy 8/12 - Kosovská oslobodenecká armáda

30.07.2016 11:43

Dnešný diel bude o armáde, ktorá začala pôsobiť ako teroristická organizácia na začiatku 90. rokov v Kosove, no o niekoľko rokov už nadobudla organizáciu a hierarchiu fungujúcej armády. I keď táto organizácia hneď po vojne v Kosove zanikla, jej bývalí členovia a velitelia sa podieľali na neskorších teroristických akciách v Macedónsku. 

Počiatky Kosovskej oslobodeneckej armády (ďalej len KOA) siahajú do začiatku 80. rokov. Územie Kosova, vtedy s označením "Pokrajina Kosovo a Metochija", patriace pod Srbsko, ktoré patrilo zas pod Juhosláviu, bolo decimované chudobou a etnickými nepokojmi. Tie tu zúrili prakticky od roku 1389, kedy Srbi prehrali boj s Otomanmi práve na Kosovskom poli. Tí na pôvodne kresťanskom území začali s islamizáciou a do oblasti začali prúdiť Albánci. Táto situácia trvala do konca 19. storočia, kedy Kosovo znova získalo Srbsko a začalo znova postupné osídľovanie zo srbskej strany. Počas druhej svetovej vojny oblasť znovu získalo Albánsko a po skončení druhej svetovej vojny zas Srbsko. V oblasti však ostala stále početná prevaha Albáncov, ktorí sa domáhali vyšších práv a hlavne uznania Kosova ako samostatnej republiky v rámci Juhoslávie. V 80. rokoch vznikli viaceré albánske ozbrojené skupiny, zložené zväčša z kosovských Albáncov. Keďže vlastnenie aspoň jednej zbrane v rodine bola stará albánska tradícia, na zbrojení albánske skupiny silneli. Chaos na uliciach rástol a preto vtedajší juhoslovanský prezident Slobodan Milošević poslal do oblasti Juhoslovanskú ľudovú armádu (od roku 1992 už len Vojská Juhoslávie). Keď na začiatku 90. rokoch v štátoch bývalej Juhoslávie vypukli ozbrojené konflikty, šance sa chopili aj albánski separatisti. Na začiatku 90. rokoch sa viaceré albánske ozbrojené skupiny spojili a v roku 1991 začali oficiálne pôsobiť ako Kosovská oslobodenecká armáda, do ktorej sa na začiatku jej vzniku pridalo približne 12 000 mužov. Vo velení KOA stál Hashim Thaci, ktorý dnes zastáva funkciu prezidenta Kosova. Do roku 1996 niesli akcie KOA klasické známky terorizmu. Členovia KOA napádali srbské úrady v Kosove, ako boli napríklad policajné či železničné stanice, neskôr samotných členov polície či dokonca srbské obyvateľstvo. Do bojov proti KOA sa najprv postavili príslušníci juhoslovanskej polície, avšak reorganizácia KOA v roku 1996, ktorá niesla znaky už samotnej armády (napríklad zaradenie hodností či reorganizácia na rôzne pluky a jednotky) spôsobili, že do boja sa postavili už aj Vojská Juhoslávie (ďalej len VJ). KOA sa podarila udržať na juhu Kosova s početnou albánskou populácou, kde začala vykonávať etnické čistky na srbskom obyvateľstve. Front medzi KOA a VJ sa nachádzal približne priamo v strede Kosova. Do radov KOA začali prichádzať aj mudžahedíni z rôznych kútov sveta, najčastejšie zo stredného východu či z Bosny. Bosnianski mudžahedíni mali skúsenosti z bojov z vojny v Bosne a Hercegovine, kde taktiež bojovali proti Srbom. Zbrane a výcvik dostávala KOA hlavne v Albánsku, v roku 1998 sa však už sympatiami ku KOA netajili ani USA či VB, ktorí verili, že prípadnou výhrou separatistických Albáncov sa podarí ustáliť napätie v regióne. V roku 1999 kosovským Albáncom pomohlo aj samotné Albánsko, ktoré hraničnými potyčkami vyhnalo srbské jednotky z kosovsko - albánskych hraníc. VJ sa však na fronte darilo, zanechala však za sebou niekoľko mŕtvych albánskych civilistov, a viacerí kosovskí Albánci začali začali z regiónu utekať. Situáciu využilo NATO, ktoré sa stalo hlavným podporovateľom KOA a začalo s masívnymi náletmi na mestá v Srbsku a Čiernej hore, aby prinútili srbské jednotky sa stiahnuť. Po 70 dňových náletoch juhoslovanský prezident ustúpil nátlakom NATO a VJ sa z oblasti stiahlo. Kosovo sa stalo neutrálnym územím patriace pod správu OSN a NATO, KOA sa taktiež rozpadla. Bývalí členovia KOA sa neskôr pridali k podobným separatistickým teroristickým organizáciam v Macedónsku, v ktorom však neuspeli. V roku 2015 sa v oblasti severného Macedónska ozvali opäť, potyčky však trvali len niekoľko týždňov. Albánske jednotky v Macedónsku však nikdy nenadobudli fungovaniu armády. 

KOA počas doby, keď fungovala skôr ako teroristická organizácia mala približne 25 000 členov, do roku 1999 však údajne až 45 000 členov. Základom boli kosovskí Albánci, Albánci, Bosniaci či Afgánci. 

Výzbroj

KOA mala rôzne typy zbraní. Na začiatku svojho pôsobenia to boli zväčša zbrane juhoslovanskej výroby, nechýbali však ani zbrane z druhej svetovej vojny či ešte staršie. V 90. rokoch sa však do ich výzbroje zaradili aj nové moderné zbrane z bývalých krajín ZSSR či zo západu. KOA však nedisponovala ťažkou technikou, ako tanky či delostrelectvo.
 
Jaroslav Cabuk