Neznáme armády Európy 7/12 - Chorvátska rada obrany

29.05.2016 09:59

Dnes sa pozrieme na poslednú armádu posledného štátu, ktorý vznikol počas 90. rokov na území Bosny a Hercegoviny, no dnes by ste ho na mapách nenašli. Jedná sa o Chorvátsku republiku Herceg-Bosna a jej hlavnú armádnu zložku Chorvátska rada obrany, ktorá operovala v rokoch 1992-1995 proti bosnianskym Srbom a bosnianskym moslimom. Vzhľadom na nedostatok informácii neočakávajte dlhý zoznam techniky a výzbroje jednotiek Chorvátskej rady obrany.

Podobne ako Republika srbská a jej Vojská Republiky srbskej, aj Chorvátska republika Herceg-Bosna a jej Chorvátska rada obrany (chorvátsky Hrvatske vijeće obrane - ďalej len HVO) vznikla na začiatku roku 1992 potom, čo moslimská časť parlamentu Bosny a Hercegoviny odsúhlasila vytvorenie nezávislého štátu Bosna a Hercegovina (samotná HVO bola oficiálne ustanovaná 8.4. 1992). Tak ako sa odtrhli bosniansky Srbi a vytvorili Republiku srbskú, odtrhli sa aj Chorváti a vytvorili Chorvátsku republiku Herceg-Bosna. Územie tohto nikým neuznaného štátu sa nachádzalo na južných hraniciach Bosny a Hercegoviny s Chorvátskom, na mieste obývanom zväčša chorvátskou populáciou. Ďalej boli vytvorené rôzne menšie chorvátske enklávy v približnom geografickom strede Bosny a Hercegoviny a na severe Bosny a Hercegoviny na hraniciach s Chorvátskom. Prvé bojové akcie HVO sa konali v meste Mostar, ktorý bol narokovaný ako Chorvátmi, tak aj Bosniakmi a istý čas Srbmi. Chorváti dokázali na začiatku roku 1992 udržať hlavné pozície na juhu krajiny Bosny a Hercegoviny proti srbským jednotkám, na severe v regióne známom ako Bosanska Posavina sa však nedokázali proti náporu Srbských vojsk Krajiny a taktiež Vojskám Republiky srbskej ubrániť a táto oblasť padla do srbských rúk. Po obliehaní a následnom dobytí Mostaru, ležiacom v bosnianskych rukách, si Chorváti vybudovali rešpekt proti bosnianskym jednotkám, a do roku 1994 postúpili približne 50 km smerom dovnútra Bosny a Hercegoviny. V určitých oblastiach jednotky HVO a VRS spolupracovali proti bosnianskym jednotkám, v určitých zase spolupracovali jednotky HVO a ARBiH proti srbským jednotkám. HVO však bojovala aj proti lokálnym chorvátskym paramilitárnym skupinám - veliteľ Chorvátskych obranných síl (Hrvatske Obrambene Snage - HOS) bol zabitý jednotkami HVO, za to že sa odmietol podriadiť vedeniu Chorvátska. Zlom vo vojne v Bosne a Hercegovine nastal v roku 1994 po podpísaní Washingtonskej dohody, ktorá ukončila existenciu samozvanej Chorvátskej republiky Herceg-Bosna tým, že tento štát sa spojil spolu s bosnianskym štátom. HVO však existovala stále a až do konca vojny (1995) spolupracovala s bosnianskymi jednotkami a jednotkami NATO proti Srbom. HVO definitívne zanikla v roku 2005, keď jej jednotky prešli pod už spoločné Ozbrojené sily Bosny a Hercegoviny.

HVO v dobe svojho pôsobenia mala približne 50 000 mužov. Členmi HVO boli zväčša Chorváti, málokedy to boli bosnianski moslimovia. HVO bola výstrojovo a výzbrojovo závislá hlavne na zahraničné dotácie, ktoré pochádzali z Chorvátska ale aj z iných európskych krajín.

Výzbroj a technika

HVO mala vo výzbroji niekoľko tankov T-55, M84, T-34/85, M47 Patton, M18 Hellcat a M36 Jackson. Počty týchto tankov nie sú známe (teda aspoň ja som nenašiel na žiadnych chorvátskych ani iných stránkach zoznamy a počty techniky, všetky menované typy techniky som našiel na fotografiách a uviedol ich tu). 
Medzi delostreleckú výzbroj HVO patrili hlavne sovietske a juhoslovanské zbraňové systémy, t.j. kanóny a húfnice D30, D20 či samohybné 2S1 Gvozdika. 
HVO používala takmer všetky typy pechotných zbraní. Najčastejšie vyskytujúcou sa zbraňou bola juhoslovanská útočná puška Zastava M70. HVO však používala takmer všetky varianty kalašnikovových útočných pušiek (od rumunských variantov AKM-47 po AK-74), západné zbrane (od FN FAL po M16) či dokonca československé vz.58.
 
Jaroslav Cabuk