Bulharské tankové pevnosti

23.12.2014 13:52

Tento článok pojednáva o bulharských povojnových tankových pevnostiach (skôr obranných objektoch), ktoré vznikli na území štátu od skončenia druhej svetovej vojny.

 

Ako prvé by som mohol začať nemeckými tankami, ktoré boli použité na stavbu obrany.

Bulharsko počas druhej svetovej vojny kúpilo od Nemecka niekoľko kusov tankov PzKpfw IV (konkrétne verzie G, H a J). Tieto stroje slúžili v bulharskej armáde až do 50. rokov. Po ich vyradení z armády sa rozhodlo o ich použitiu ako pevnostné objekty na hraniciach s Tureckom a Gréckom (z toho dôvodu, že Turecko a Grécko bolo v NATO a Bulharsko vo Varšavskej zmluve). Stroje boli zámerne uložené na neprístupných miestach, ktoré boli ohradené mínovými poliami. Mnoho vrakov sa na tomto mieste nachádza dodnes.

Mnoho týchto strojov bolo zabetónovaných priamo do zemných základov. Na mnohých strojoch boli z nedostatku munície vybraté kanóny a na ich miesta boli namontované guľomety. Motory boli zo strojov vybraté, aby sa tak zväčšil vnútorný priestor "pevnosti". Zaujímavosťou je, že podobný osud mal čakať aj mnohé PzKpfw IV v Československu.

Čo sa týka nemeckých strojov, mimo PzKpfw IV boli takto použité aj stroje PzKpfw V, známe hlavne ako Panther. Bulharsko malo získať 15 kusov od ZSSR tesne pred koncom vojny. Po skončení vojny začali pevnostné práce s PzKpfw V Panthermi, približne v tej istej dobe ako s PzKpfw IV. Panthery mali byť použité v priesmyku Makaz na bulharsko-gréckej hranici, avšak prístup tam je ťažko prístupný - jednak kvôli terénu a jednak kvôli mínovým poliam, ktoré sa v oblasti nachádzajú dodnes.

 

Na fotografiách pevnostné objekty s použitím PzKpfw IV

 

Podobný osud čakal aj sovietske nepotrebné tanky z druhej svetovej vojny. Začnime u samohybného dela SU-76.

Keďže pancier SU-76 bol moc ľahký, rozhodlo sa teda použiť iné komponenty z SU-76. 

Ako už som spomínal, munícia do PzKpfw IV prakticky nebola. Preto sa rozhodlo o lafetácii kanónov z SU-76 do veží z PzKpfw IV. Tieto stroje boli použité na turecko-bulharskej línii a boli aktívne až do roku 1990.

 

Fotografie pevnostného objektu, ktorý vznikol kombináciou PzKpfw IV a SU-76. Na dolnej fotografii vidno aj staré StuG III, ktoré boli zrejme tiež použité

 

Nielen SU-76 sa stali súčasťou pevností. Do pevností sa dostal taktiež legendárny sovietsky stredný tank - T-34/85.

Pri týchto strojoch nedošlo k žiadnym "extrémnym" úpravam. Strojom bola len odobratá veža, ktorá bola zasadená do betónových základov na tureckých a gréckych hraniciach. Ostavájúce korby boli používané ako základ pre ťahače alebo iné ženíjne vozidlá. Podobné experimenty s T-34/85 sa robili aj u nás v ČSSR.

 

Poslednou "divokou" úpravou je kombinácia strojov T-62 a T-34/85.

Keďže kanóny T-34/85 zastarávali, bolo rozhodnuté o použitiu mnohých veží z tanku T-62 a o ich namontovaní na korby T-34/85. Takéto úpravy v 90. rokoch nahradili menšiu časť predošlých objektov s vežami T-34/85.

Korba T-34/85 však musela byť umelo zväčšená, keďže pôdorys korby T-34/85 bol menší ako pôdorys veže T-62. Interiér korby bol upravený, aby sa doň zmestili náboje kalibru 115 mm.

 

K záveru treba dodať, že už žiadna z uvedených "pevnôstok" nie je v prevádzke a sú vošne prístupné. Teda za predpokladu, že ich v hornatej bulharskej prírode nájdete.

 

 

Jaroslav Cabuk